Prečo sa nám v Detve žije ťažšie

Autor: Rastislav Čižmárik | 6.2.2013 o 8:36 | (upravené 6.2.2013 o 8:52) Karma článku: 3,61 | Prečítané:  713x

Jedným z hlavných dôsledky razantného zníženia dopytu v roku 2012 po našom exporte bol hlboký pokles hospodárskeho rastu. V roku 2007 a aj v nasledujúcom roku patrila ekonomika Slovenska medzi najrýchlejšie rastúce krajiny OECD aj EÚ, začiatkom roka 2009 bol zaznamenaný prepad hospodárskeho rastu, tento fakt zaradil Slovensko medzi krajiny s markantným poklesom v dynamike vývoja reálneho HDP. Je to dôsledok vysokej otvorenosti ekonomiky Slovenska čo znamená krajnej závislosti na dopyte zo zahraničia. Tieto skutočnosti zvyšujú krehkosť národného hospodárstva z hľadiska vývoja prebiehajúceho hospodárskeho cyklu v globálnej ekonomike čo predstavuje citlivosť ekonomiky Slovenska na konjunktúru svetového hospodárstva.

 

U nás v Detve to pocítili najmä podniky exportujúce svoju produkciu do zahraničia ako je PPS.

Paradoxom je, že naša ekonomika bola zasiahnutá globálnou ekonomickou krízou v skutočnosti len prostredníctvom prepadu dopytu zo zahraničia, aktíva v Slovenských bankách sa zdali skoro čisté, a dopady boli na ekonomiku v reále skoro podobné ako v ekonomikách krajín kde boli hlavným problémom nakazené aktíva bánk toxickým vírusom chamtivosti ich manažmentu.

Medzi najvýznamnejšiu zložku tvorby HDP na Slovensku patrí primárny sektor. Typickým odvetvím primárneho sektora je strojárstvo, ťažobný priemysel, poľnohospodárstvo, lesníctvo a ťažba dreva, výroba a rozvod elektrin, plynu a vody. Podiel agregátu za priemysel (súčet spomenutých sektorov) tvoril pred krízou v roku 2008 viac ako 30 % HDP. Je pochopiteľné, že najvyšší podiel mala samotná priemyselná výroba.

Vzhľadom na nevyužívanie obmedzených zásob nerastných surovín na Slovensku je ťažobný priemysel marginálny a počas obdobia rokov 2006 – 2011 nedosiahol viac ako 1 % - ný podiel. Podpora primárneho sektora, a to hlavne poľnohospodárstva, navýšením dotácií na úroveň okolitých krajín ale aj tradičných odvetví ako lesné hospodárstvo, spracovania dreva, ťažby nerastov a drahých kovov, ktorá by zmenšila závislosť Slovenska od importu nerastných surovín, výroby elektriny, zmiernila by potravinovú závislosť. Výhodou by bolo aj možnosť uplatnenia nízko kvalifikovanej pracovnej sily.

Preto je vrcholne nezodpovedné zo strany štátu, že rovnakou mierou ako podporuje investície do infraštruktúry nepodporuje aj strojársky priemysel, ťažobný priemysel a drevospracujúci priemysel. V drevárstve hrozí prepúšťanie v tisícoch ľudí. Strojárstvo (okrem automobiliek) je v katastrofálnej situácií a už vôbec nehovoríme o baníctve, ktoré je len smutným tieňom dôb minulých.

Namiesto podporovania sociálnej ťažby, je potrebné aj zo strategického hľadiska podporovať také projekty, ktoré majú vysokú pridanú hodnotu a ktoré budú zabezpečovať v časoch vracajúcej sa krízy istoty ako pre pracovníkov, občanov a región, tak pre štát a jeho strategickú surovinovú bezpečnosť.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KOMENTÁRE

Hofer neprehral, to len populizmus porazil sám seba

Víťazstvá radikálov či populistov nie sú samozrejmosťou.

KOMENTÁRE

Rakúska úľava pre demokratov, varovanie pre populistov

Väčšinu politikov a ich tímov musel nad výsledkami obliať studený pot.

SVET

Van der Bellen bude prezidentom, Hofer priznal porážku

Po zrátaní 70 percent hlasov z volebných urien je nereálne, aby Hofer nepriaznivý stav zvrátil.


Už ste čítali?